piatok 30. marca 2018

Klietka

(UPOZORNENIE: článoček, teda novinársky prejav nemá hlavu a pätu a obsahuje hejt. Ak sa na to necítite, nečítajte.)

Túžba po slobode nás niekedy uväzní. Verím v to, že všetci sa neúmyselne alebo naopak úmyselne snažíme žiť ten najlepší život (pre nás samých - sebecké svine :*). Lenže tým, že život nie je rozprávka (mne to doplo celkom neskoro, ale chvalabohu doplo) sa často dostávame do rôznych extrémov. Ako žiť ten najlepší život?

Neviem.

Je to tažké a preto ma to baví. 

Väčšinou to ide pokus-omyl. Všetky klišé typu - nezáleží na tom koľkokrát spadneš, ale koľkorát sa postavíš, sú veľmi dôležité. Už len preto, lebo sú pravdivé. Už len preto, že niekedy pomôže ich počuť. 

Čas plynie a my môžeme skúšať a hľadať v rámci našich možností a komfortnej zóny alebo za ňou - hlavne to postnite na FB nech sa teší celé vaše okolie, akí ste fasa a za komfortnou zónou na dovči v Ázii. Motivačné články (toto nie je jeden z nich!) vám väčšinou poradia, čo robiť, aby ste žili lepšie, boli krajší a úprimne viac frustrovaní, čo všetko ešte nie ste a mali by ste byť. ;) Ja ako správny hejter vám poviem, čo robiť nemáte. 

Audrey Hepburn v Breakfast at Tiffany's najlepšie vystihuje väzenie, do ktorého sa uzatvárame. Bola mladá, krásna a uletená - taktiež vystrašená, zbrklá a zmätená. Do niektorých ľudí by sa tieto veci naraz nezmestili, ale tí, ktorí majú citový rozsah väčší ako čajová lyžička (cc. Hermione Granger), pochopia. Na prvý pohľad si Holy (Audrey Hepburn) žije slobodne - randí s kým chce, má nový život v New Yorku môže hľadať samú seba. Neviaže sa na veci, pretože kým si s vecami nebude patriť, nechce ich pomenovávať (napríklad jej kocúr je len kocúr). 
Holy nedovolí, aby ju nejaký muž "vlastnil." V angličtine volá mužov Rats. Je tak veľmi sústredená na svoju slobodu, šťastie a smerovanie života podľa jej predstáv - nezraniť a neklamať sa, že si nevšimne naozajstnú lásku v živote. :) A toto nie je sladký americký grc, ale každenný život všetkých, ktorí sú "slobodní" a pritom sa zvnútra zatvárajú vo svojej vlastnej klietke. 



Ešteže Fred (bubuško, čo ju ľúbi a neni to prašivý zbabelec) jej vytmaví celú situáciu. Keď naňho Holy vreští, že ona nikomu nepatrí a že sa nenechá zavrieť do klietky (parafrazujem silno), Fred jej povie, že sa do nej zatvára sama. Bum. Pau. Konec. Vysvetlí jej, že on ju chce milovať a to je najväčšia sloboda. Nechce ju zväzovať vo vzťahu, ale práve s ňou žiť tú slobodu, ktorú si obaja zaslúžia. Len pre ujasnenie Fred tiež nie je žiadny svatoušek, ale silu vedieť, čo chce mu nemôžeme uprieť. 

Ok, fakt, že on sa namáha, aby jej to vysvetlil, ide za ňou a nevykašle sa na ňu, je trošku filmový. Tiež to, že jej to dopne a sú nakoniec spolu je nereálny, ale aspoň, že filmyy sú také. :) 

Moje brutálne posolstvo z tohto citovo-klišoidno-nezmyselného kňučania o vlastnej slobode je že pozrite si Breakfast at Tiffany's a zamyslite sa nakoľko si myslíte, že ste slobodní a okej sami so sebou. Niekedy si môžeme myslieť, ako nám to ide a ako sa chránime pred bolesťou aj niekoľko rokov a potom už bude neskoro. Viete, málokto je s vekom krajší (srandujem). 

Osobne som pred pár mesiacmi spravila rozhodnutie žiť naplno prítomnosť aj keď to bude znamenať, že sa zraním, pretože chrániť sám seba pred niečím stále, nie je moc zábava. 

Nájdite svoju slobodu, držím palce. :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

SLIDE1

About me

Flickr Images

Like us on Facebook

Flickr Images

Facebook

top navigation

Instagram

Vyhľadávať v tomto blogu