The Light inside us (my story or how the story telling in marketing interested me)

The story telling

I study Media relations at the University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava. It is a useful study program and I am satisfied with my decision to study there.
Last week, we had a special guest at our Marketing class. Michal Novota is a partner and CEO at Restartup. They focus on rebuilding unsuccessful companies businesses and make their restart. Restartup says: We tell your story.
One hour with Mr. Novota had changed my view of the way the marketing promotion is done. I am a hater of annoying advertisments on TV, or visual smog in towns. My opinion was that marketers make us buy products we do not want and things like that. I've never paid attention to the possibility that there is also another way to go in marketing.
What's the different way? How can we tell people something about our products or our business without using disgusting and annoying forms of advertisment?
Mr. Novota says: "Tell them your story. And in addition - make it interesting." Wow, that sounds simple and also logical.

When someone says "a story" the first thing I imagine is a fairy tale. "The majority of people think this way," Mr. Novota says. In every fairy tale you have three main characters - hero - villain - victim. "In our, let's say 'marketing story', the hero is the company or a brand, villain is the competitor and victim is the customer or voter," says Mr Novota. At this moment of the lecture he had my full attention. It's true. When you promote your product, business or anything else through a story it will naturally keep people interested. Maybe it is because the story is funny or interesting or simply, we just want to know how it will end.
When the lecture was over we did a little practice in telling the story. Our assignment was to choose one of the pictures Mr. Novota placed on the floor and prepare to tell our own story related to the chosen picture. We had 10 minutes time for preparation. I was very excided about this opportunity and ran to grab my pic.

Kam patrím/e?

Prirodzenou potrebou ľudského bytia je okrem pocitu byť milovaný a cítiť sa bezpečne aj niekam patriť, byť súčasťou spoločenstva. Vždy som považovala vedomie, že sa v spoločnosti musím niekam zaradiť za veľký tlak, neuvedomovala som si však,že, len tým, že SOM-som súčasťou toho niečoho. Nehovorím o nejakých komplexoch hľadania si svojho miesta v spoločnosti. Ľudia sa delia a zaraďujú do rôznych skupín podľa svojich záľub, práce, hudby alebo úplných hlúpostí, či sú typ, ktorý má rád psov, typ, ktorý má rád mačky, ďalej pivo alebo víno, atď. Dobre, to by sme mali zaradenie podľa každodenných maličkostí. Lenže ako život plynie, otázky druhu: Kam smerujem? Som spokojný, s tým, kde som? Dokedy to bude takto? sú čoraz naliehavejšie. (Nedávno, som opustila zónu teenage, viem o čom hovorím). Ako teda zistíme, kam patríme a kde sa budeme cítiť dobre? V kníhkupectvách sú preplnené police vzdychajúce pod kopou motivačnej literatúry a knižiek 'Ako na to'. Nechcem opovrhovať obsahom týchto knižiek, v podstate vám však poskytnú jedinú odpoveď a to - keď niečo chcete, tak musíte naozaj chcieť. Súhlasím. Často podobná literatúra apeluje na človeka, aby vedel čo chce - okamžite, a prípadne, aby sa snažil zžit s predstavou, že vysnívané je už realitou. Problémom môže byť aj extrém ako premotivovane makať na vytýčenom cieli, ktorý je vzdialený niekoľko rokov a nežiť prítomnosť. Žiadna panika! Existuje cesta, po ktorej sa môžeme vydať.
Po prvé, sme tu a teraz - sme súčasťou tohto sveta (i keď, nie ideálneho). Po druhé, prítomnosť je na to, aby sme sa cítili dobre TERAZ, a nie až na dôchodku. Dopriať si čas a zistiť, čo nás baví je takisto dôležité. Ale to najdôležitejšie je tešiť sa z okamihov, ktoré dotvárajú celý náš život (viem, je to klišé), ale je to tak. Takže, na stres zo zaraďovania a triedenia, sa môžeme vykašlať. Sme tu a teraz, a ak vieme byť vďační, za to málo, čaká nás viac. To je všetko. Patríme svetu a on nám. Niet na čo čakať, poďme žiť!

Do what you love, love what you do

Rob, čo miluješ a miluj, čo robíš je mojím obľúbeným životným mottom, a zároveň niečo, čo ma ženie vpred.
Snažím sa naplno žiť prítomnosť a venovať dostatok času mojim záľubám a cieľom. To, kam každý jeden z nás smeruje je dôležité, a či svoj cieľ dosiahneme je iba v našich rukách. Našťastie žijeme v dobe, kedy môžeme robiť prakticky čokoľvek a na realizáciu snov stačí chcieť.
Tento blog, nebude o obsahu mojej kabelky, šatníka, ani o makeupe a selfie. Chcem sa podeliť o názory, životné postrehy a veci, ktoré mam rada. Dúfam, že sa vám Adnilowl bude páčiť a prinesie  inšpiráciu do všedných dní.
@Lindula adnilowl.blogspot.com