sobota 29. novembra 2014

The best 2014 Christmas commercials (and why do we really love them)

I know, I know, when we hear about Christmas commercials these days we just roll our eyes at it.

Especially in Slovakia, Christmas commercials are pretty annoying and their only purpose is to persuade us to buy new mobile phone or tablet and stuff like this. That's normal but the way they try to persuade us is disgusting or let's say really embarassing.

Maybe the reason why Christmas commercials are that bad is that companies try to reach the biggest target group. Another reason is the lack of creativity screaming and kicking from televisons screens.
The whole commercial industry in Slovakia is focused on material stuff and spiritual stuff is missed out.

Thank God this problem is not everywhere. In western countries the companies are able to produce commercials and reach their goal with added value for customers. Added value means they deliver something more than just product they want you to buy. They make commercial deep or funny or both. There is something you can think about but also something that moves you forward because the main purpose is the Christmas time, and presents are just one of the tools to make people happy. If companies know the right way and know their target group only than can they deliver added value and of course product. New trend is adding hash tag in your commercial so you reach the biggest audience possible.


source

 
I think that Christmas commercials should spread the Christmas athmosphere and remind people the main purpose of Christmas is to give love and share happiness with your loved ones and also strangers.

Here are some of the best Christmas commercials:

Lewis John Lewis commercial is the cutest thing ever. Make someone you love happy.


Sainsbury Sainsbury's commercial is breathtaking. We can hardly imagine what it was like to spend the Christmas eve in war zone.

Cocacola Cocacola is known for their wonderful commercials and they focus on sharing happiness.

Santa You believe in Santa and Santa believes in you.

Burberry Burberry. That little Beckham boy is a cutie. And of course I want to dance in London in that coat.

Mulberry Mulberry definitely won Christmas. It is the funniest commercial ever. Enjoy!

Well, I hope you will have a very merry Christmas and do not forget, it is not about presents but about love. :)







The Adnilowl

I would like to present you our mascot Adnilowl.





utorok 25. novembra 2014

Najkrajšia pozvánka

Často sa stáva, že sa náhlime. Plno vybavovačiek, deň uplynie ani nevieme ako a už je večer. Pod tiažou povinností nevnímame okolie a z celého dňa si pamätáme tak akurát cestu  a možno by sme ani neboli schopní povedať, či cez deň svietilo slnko, alebo bolo zamračené.

Podobný deň som zažila v pondelok. Od rána som lietala po Bratislave, v hlave odškrtávala zoznam povinností, ale okrem typického pondelkového znechutenia, som sa cítila aj zvláštne prázdna. Potrebovala som akoby malý zázrak alebo pozdravenie od Boha.

streda 19. novembra 2014

Moja jeseň-nejeseň

Tohtoročná jeseň-nejeseň na mňa pôsobí dosť depresívne. Ráno je tma, poobede sa skoro stmieva, je priveľmi teplo na to, aby sme mali predvianočné zimoriavky a dážď intenzívny, takže Martin na bielkom koni sa nám otočil chrbtom a Katarína bude asi zablatená.

Akoby toho nebolo málo, vlaky sú preplnené, dôchodcovia robia hromadné exkurzie, pretože cestovať v tom istom jazernom type vagónov (vagóny zo 70. rokov - opouživané, hrdzavé ako vytiahnuté z jazera) zadarmo je určite iné, ako si to platiť. Tento týždeň, som taktiež bola kritizovaná a označená za hejtera, čo ma vedie k zamysleniu sa nad mojím pomerne ufrfľaným prístupom k veciam. Po značnej sebareflexii, som to označila za irelevantné a šťastne idem ďalej.

Posledné dni hľadám krásy, ktoré napĺňali každú jeseň. Padajúce listy, vôňa vzduchu, prichádzajúca zima. Tohto roku sa mi to nedarí.
 Niekedy nejde o to, čo je okolo vás, ale o to, čo vidíte vy.. Sami si všetko tvoríme a budujeme - ako sa vraví 'sme si tvorcami vlastného štastia', alebo 'pomôž si človeče aj Pán Boh ti pomôže'. Nuž, niekedy nás povinnosti a zhon zavialia natoľko, že sa nemôžeme nadýchnuť, negatívne veci nás zaplavujú a únik z reality je nemožný (samozrejme upadnutie do bezvedomia sa nepočíta). Treba si hľadať cestu. Alebo radšej neviesť takéto reči. 

Moje prudko filozofické vnútro mi však našepkáva, že tak ako prešli iné čudesné a tažké obdobia, tak prejde aj toto. Mám rada okamih, keď sa môžem obzrieť späť a povedať si: 'Tak, som to zvládla, idem ďalej.'






pondelok 17. novembra 2014

Kde nastala chyba po 17. novembri?

Dlho som uvažovala ako sa k 17. novembru vyjadriť. Som z generácie, ktorá Nežnú revolúciu nezažila a počula som o nej len od rodiny a známych. Ako Slovenka ju považujem za veľmi kľúčovú a dôležitú udalosť spätú s naším životom na Slovensku.
Tohto roku máme 25. výročie, kedy sme porazili socializmus a vybojovali si slobodu. No spokojnosť v našej krajine nezodpovedá boju, ktorý sme pre slobodu viedli. V súčasnosti riešime podobnú problematiku, aká vládla za socializmu - slobodu tlače a vznik Projektu N ako jediného nezávislého média na Slovensku. Čo sa stalo za tých 25 rokov, že v zdanlivo demokratickej krajine nie sme spokojní a veci nefungujú ako ľudia dúfali, že by po revolúcii  fungovať mohli?



Vtedajšiu revolúciu, ako vieme okrem študentov, viedli osobnosti z radov intelektuálov, umelcov a sociológov - vlastne celé VPN malo toto zloženie a zaniklo pomerne krátko po revolúcii(!). Teraz pri 25. výročí sa hľadajú vinníci, ktorí to celé zbabrali a akosi nie je na koho ukázať prstom. Ako píše Martin Šimečka vo svojom článku pre Projekt N "Intelektuáli neprevzali zodpovednosť, tak musel niekto iný." Myslím si, že v tejto vete je obsiahnuté všetko, čo sa stalo po revolúcii a dnes to len pokračuje. K moci sa dalo dostať ľahko a mnohí komunisti len pretočili kabát. Fedor Gál v rozhovore s Karolom Sudorom vraví "Keby si kresťanskí demokrati a konzervatívci spočítali, koľko je medzi nimi bývalých komunistov, zarazilo by ich to." Nejedna kauza sa na Slovensku viedla, keď vyšlo najavo, aká je minulosť našich politikov, ale bohužiaľ aj hodnostárov z radov cirkvi (samozrejme bez najmenších následkov).

 Pocity po revolúcii boli obrovská radosť i naivné presvedčenie, že teraz už bude všetko len lepšie. Železná opona padla, všetko bude inak. Moc v tom čase prešla do nesprávnych rúk (Mečiar), i keď na to sme prišli až neskôr. Ale kto iný by prevzal moc? Intelektuáli z radov VPN sami dobre vedeli, že stabilnú vládu by neudržali a myslím, že to im nemôžeme zazlievať ani vyčítať. Umelci, herci, spisovatelia - nepatria do politiky aj keď majú veľký vplyv na verejnú mienku. Ako som vravela, na nikoho sa nedá ukázať prstom a povedať - je to vaša vina! Mám sa snáď hnevať na svojich rodičov a známych, ktorí mohli konať, a viac sa v 90tych rokoch angažovať? Ale kde a v čom?




Posledné týždne som sa venovala udalostiam po revolúcii a rozprávala som sa s rôznymi ľudmi, ktorí sa či už zúčastnili samotnej revolúcie, alebo tu žili a rovnako sa tešili z pádu socializmu. S eufóriou slobody si ľudia žili ďalej svoje životy a zodpovednosť nechali tým, ktorí sa jej ujali.

Možno to bude znieť úplne šialene, ale celú podstatu nášho problému, prečo sme tam, kde sme dnes, vidím v podstate fungovania nás Slovákov ako národa - čo nám dokazuje naša história. Slováci vždy spravia jednu z nasledovných troch vecí.
Samostatnosti sme si v našich dejinách veľmi neužili a žiadnu drastickú (krvavú) revolúciu alebo boj neviedli. Prvým spôsobom ako Slováci robia zmeny je, že po dlhej dobe utláčania (niekedy aj pár storočí, veď prečo nie), prehovorí inteligencia.O uzákonenie slovenčiny sa postarala skupina intelektuálov - drahí Štúrovci - vzdelanci, básnici, učenci a študenti.
Druhý spôsob je horší - zohneme chrbát a poddáme sa, či už bratom Čechom alebo inému národu, ideme poslušne ako ovečky, však sa to snáď  nejako samo od seba zmení. Posledná špecialita na slovenský spôsob je nečinnosť. Áno v tomto sme fakt machri. A práve nečinnosť nás po revolúcii doviedla tam, kde sme teraz. Korupcia, byrokracia a obrovská nespokojnosť, ktorá však zostáva v krčmových debatách, facebookových statusoch a na tvárach ľudí v mhd.

Zodpovednosť nesieme sami za seba. Tak, ako sú za dnešnú situáciu na Slovensku zodpovední ľudia, ktorí 17. novembra stáli na SNP, tak isto sme za ňu zodpovední aj my, mladí ľudia. Frfleme, nadávame ale nepohneme ani prstom kvôli zmene. Možno jedine kauza Gorila trochu pohla ľuďmi ale aj to mám pocit, že väčšina mladých na námestí ani nevedela, prečo sú tam (hlavne, že mohli zamaskovaní pobehovať po Bratislave a byť agresívni).
 Nedá sa poprieť, že zo zlej situácie v krajine sa robia dobré vtipy, Cynická obluda požiera politikov a od rána do večera je čo zdieľať ale s úplnou vážnosťou je mi z toho smutno.
 
Na Slovensku máme veľmi veľa šikovných, zdravo zmýšľajúcich ľudí. Fakt, že po každých voľbách (akýchkoľvek) je krajina vyfarbená na červeno je smutný, ale správni ľudia (normálne zmýšľajúci) tu stále sú. Nepopierateľným dôkazom je Projekt N a pre mňa osobne (zatiaľ) i náš prezident Andrej Kiska. Myslím si, že reči - stará generácia musí byť nahradená novou atď., sú úplne hlúpe. Ide o viac. Veď každá generácia vyrastala v iných podmienkach. Nie všetko sa dá zmeniť lusknutím prsta.



 Aké je teda riešenie nášho problému pasívneho národa? Prečo máme všetci veľa otázok a odpovede žiadne? Ako riešiť našu situáciu? Konať. Znie to jednoducho, ale práve my, Slováci, s tým máme najväčší problém a možno nám to ako riešenie ani nepripadá, lebo by to vyžadovalo veľa námahy alebo sa vzdať vlastného pohodlia. Ľudia, ktorí v 89. roku zmenili Slovensko, práve oni do toho dali všetko, boli ochotní vystaviť sa riziku, že už o pár hodín budú možno v base, ale napriek tomu všetkému konali.
 Konať znamená, ak sa mi niečo nepáči, vyjadriť sa, keď chcem niečo zmeniť, zapojiť sa, vystúpiť z tupého stáda a pre zmenu bojovať, lebo keď neprišla zmena sama za tých 25 rokov, tak bez nášho pričinenia nepríde ani teraz.

štvrtok 13. novembra 2014

Why do people love lists (or 3 ways how to create something annoying)

Numbers, oh numbers...
These days it does not matter which magazine or web page you are following, if they are similar or differently themed. They all create the same kind of articles - lists.

Honestly, I am annoyed to read article titled, for example: “5 ways how to be happier...” or even better, “25 things you MUST...” or “43 things not to tell when...” (43? why exactly 43? why not 44? fantasy has gone away after 43rd?) I am always like: “Why is somebody writing stuff like this? What’s the point?” But surprisingly the lists drive people’s curiosity and make them click on the article with excitement. Maybe people think these lists bring solutions to their lives. I don't think so and to demonstrate my viewpoint, I decided to create a list of 3 basic ways how the lists are usually made.


1. Forbes and its famous lists
Forbes magazine is very well known for their long tradition of creating lists of different kinds. On their web page, there is a section called Lists with more than 400 of them! There are lists of the richest people in America, the most influential people in the world, the celebrity 100, the richest models, singers, actors, 30 youngest billionaires and so on.
In each and every one of them, the principle is the same - find out who's up who's down. Yes, people care about strangers they have never met before and are pretty envious (I think most of them are).


2. “How to” lists
Next category is “how to”. It is something like a never ending story. “How to tie a tie in 10 ways”, “17 ways how to live healthier life”, “8 ways how to be fresh in the morning”, “5 ways how to know if your beau is cheating on you”, “how to be more clever”, “how to be less stupid” - they can even write about “1000 ways how to write a ‘How to’ article”. Why do people read this? It's simple. They think that they will find something new or realize new facts. Guess what...they won't (in most cases). The basic things that the 'how to' lists solve are as old as the world itself and the lists only remind us what we already know. So, please stop killing your time by reading things you already know - just do it.


3. Basic (most annoying) lists
Lists made of  “9 must-haves”, “30 leather-look stunners”, “13 date tips you haven't known”, “50 thoughts you will never understand” and many others. You click on the article and find out that you  actually don't care. The “must-haves” are usually things you really don’t need and really don’t like. Leather looks in ELLE magazine, are so expensive that you would spend your whole-month salary on them.  You probably knew all of the 13 amazing date tips when you were thirteen, and you will think about the “50 thoughts you will never understand” only when reading that stupid article. People are also attracted by the number they see in the title – higher numbers mean better solutions.



All these kinds of lists try to bring solutions into our lives (or make us go insane). They make us feel like they can really help us to make progress but in reality they are useless. We have to live on our own, be independent and find the ways we want to go. It does not matter how many things we will have to learn. So, pay attention to important things in your life and stop wasting your time with lists.

utorok 4. novembra 2014

A čo bude teraz slovač čítať, pán Štúr?

"...Svätá je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže a seba samého viacej vážiť navykne."

Pán Štúr nám to už nepovie, chudák asi sa v hrobe obracia, pri tom všetkom, čo sa deje na slovenskej novinárskej scéne. Dopátrať sa, kde sa to začalo je nemožné, takže radšej začnem o kaši, v ktorej sa nachádzame teraz.

Penta skupujúca médiá rýchlosťou väčšiou ako Nákupné maniačky nie je žiadna novinka, a tí ktorých to ešte poburuje, je mi úprimne ľúto - nič však nezmôžeme. Keď Matúš Kostolný, Lukáš Fila a ďalší z radov denníka SME odstúpili, mala som chvíľu pocit, že žijeme malú slovenskú revolúciu. Heslo "Nedáme sa opentať" je krásna slovná hračka a ľudia, ktorí vyjadrili podporu "odlajknutím" SME na facebooku spravili pekné gesto. Hm..a čo ďalej?

Momentálne na Slovensku niet čo čítať, alebo pre upresnenie, žiadne nestranné a nezávislé médium nie je k dispozícii, ak nerátame Nový Čas. Denníky či týždenníky - všetko je rozkúpené a ovplyvňované od Pravdy po Trend a od Trendu po .týždeň (nechápem, prečo sa Štefan Hríb hrá na nestranného pozorovateľa). Aká je to teda sloboda, keď čitateľ v demokratickej krajine nemá možnosť držať v ruke jedny solídne a vecné noviny? Nedá sa tvrdiť, že denník SME bol nestranný ale bol liberálny a najviac sa približoval niečomu ako publicistika na úrovni. V októbri "uvedomelí čitatelia" (tak som práve zaškatuľkovala tých, ktorí si ešte zachovali nejaký ten vlastný názor) nemali na Slovensku šancu prečítať si čistý plátok. Portály ako Topky.sk alebo Refresher.sk sú výsmechom žurnalistiky, tým čo zverejňujú. Áno, pre toto tvrdenie by ma zniesli zo sveta, všetci "usilovní" slováci, ktorí si  svoj pracovný čas krátia čítaním a zdieľaním nezmyselných článkov na facebook.

N nápadov? Majster N? nie..Projekt N

Vytvoriť nové nezávislé médium je naozaj tvrdý oriešok. Projektu N doteraz vyjadrilo podporu takmer 10 000 sledovateľov na facebooku.
Pre Slovensko je to po dlhej dobe niečo nové. Ľudia, ktorí sa vzdali svojich pracovných pozícií, aby mohli robiť to, v čo veria a zachovali si tvár. Títo novinári podstupujú veľké riziko, ale na druhej strane sú dôkazom, že hrdinovia ešte nevymreli. Projekt N v čase vývinu neustále informuje publikum o aktuálnej situácii, ďakuje za podporu a pomoc a otvára dvere všetkým, ktorí chcú Projekt nejakým spôsobom podporiť. Ohlasy verejnosti sú povzbudzujúce. Projekt N môže byť zlomový aj v tom, že na rozdiel od denníka SME, ktorý si autoritu a reputáciu (ktorá je teraz fuč) budoval 20 rokov, ciele Projektu sú jednoznačné od začiatku. Poznáme už prvých členov redakčnej rady, ktorú tvoria zvučné mená ako Šimečka, Bútora, Kaščák a Hunčík. Očakávať môžeme i ďalšie verejne pôsobiace osobnosti (osobne sa teším na názory pána Lasicu a ostatných umelcov). V priebehu novembra sa rozbehne provizórna verzia média a dúfajme, že v januári bude Projekt N fungovať naplno. Myslím, že za médium akým by N-ko malo byť, je samozrejmosťou platiť za obsah i keď viem, koľko frfľania bolo okolo Piana. Karol Sudor už avizoval pripravené rozhovory aj videoreportáže. Je isté, že novinári N-ka makajú naplno a o zaujímavý obsah je postarané.
Možno som snílek ale práve v Projekte N vidím nádej a budúcnosť slovenskej žurnalistiky a verím, že to bude kvalitné médium, ktoré Slovensko tak veľmi potrebuje.

nedeľa 2. novembra 2014

Alexander Wang x H&M

Collaboration that everyone talks about

On November 6th  the brand new sport-themed collection by Alexander Wang, hits H&M all around the world. Can't wait for it! There are few interesting facts, that you might have missed.


The New York-based fashion designer and creative director at Balenciaga

sobota 1. novembra 2014

Animoterapia

Dlho som nevenovala pozornosť Lokal TV. Upútalo ma až video, ktoré mi poslal spolužiak. Bola to Sova zo sekcie 'Animoterapia' na Lokal TV.
Kreslená sova, ktorá objasňuje situáciu okolo mýtov o múdrych sovách. Ona totiž vôbec nie je múdra. Keď bola malá, padla na hlavu z hniezda (čo by sa v dnešnej dobe dalo povedať o nejednom z nás ľudí). Kvôli pádu získala ďalší komplex - zahnutý zobáčik, všetky sliepky, čajky a iné lietajúce stvory majú rovný zobák, len ona má zahnutý. Sova nechce žrať  hlodavce, uprednostnila by 'dortu' či 'rízek' a namiesto 'huu huu' by so saxofónom robila 'zvŕŕž zvŕŕž', len tí prírodovedci jej to nedovolia.
V lese si však veľmi nepomôže, lebo zvieratká za ňou chodia s prosbami o radu a každé 'húú húú' pokladajú za intelektuálny humor. Posledným klincom je, keď sova vyhlási, že trpí LMD. Chápete? LMD - Ľahká mentálna disfunkcia. Koniec. To som už ležala na klávesnici a slzy mi stekali po tvári - tak som sa smiala.

SLIDE1

About me

Flickr Images

Like us on Facebook

Flickr Images

Facebook

top navigation

Instagram

Vyhľadávať v tomto blogu

Popular Posts