A čo bude teraz slovač čítať, pán Štúr?

"...Svätá je naša povinnosť všetko nášmu ľudu podávať, na čom sa on povýšiť môže a seba samého viacej vážiť navykne."

Pán Štúr nám to už nepovie, chudák asi sa v hrobe obracia, pri tom všetkom, čo sa deje na slovenskej novinárskej scéne. Dopátrať sa, kde sa to začalo je nemožné, takže radšej začnem o kaši, v ktorej sa nachádzame teraz.

Penta skupujúca médiá rýchlosťou väčšiou ako Nákupné maniačky nie je žiadna novinka, a tí ktorých to ešte poburuje, je mi úprimne ľúto - nič však nezmôžeme. Keď Matúš Kostolný, Lukáš Fila a ďalší z radov denníka SME odstúpili, mala som chvíľu pocit, že žijeme malú slovenskú revolúciu. Heslo "Nedáme sa opentať" je krásna slovná hračka a ľudia, ktorí vyjadrili podporu "odlajknutím" SME na facebooku spravili pekné gesto. Hm..a čo ďalej?

Momentálne na Slovensku niet čo čítať, alebo pre upresnenie, žiadne nestranné a nezávislé médium nie je k dispozícii, ak nerátame Nový Čas. Denníky či týždenníky - všetko je rozkúpené a ovplyvňované od Pravdy po Trend a od Trendu po .týždeň (nechápem, prečo sa Štefan Hríb hrá na nestranného pozorovateľa). Aká je to teda sloboda, keď čitateľ v demokratickej krajine nemá možnosť držať v ruke jedny solídne a vecné noviny? Nedá sa tvrdiť, že denník SME bol nestranný ale bol liberálny a najviac sa približoval niečomu ako publicistika na úrovni. V októbri "uvedomelí čitatelia" (tak som práve zaškatuľkovala tých, ktorí si ešte zachovali nejaký ten vlastný názor) nemali na Slovensku šancu prečítať si čistý plátok. Portály ako Topky.sk alebo Refresher.sk sú výsmechom žurnalistiky, tým čo zverejňujú. Áno, pre toto tvrdenie by ma zniesli zo sveta, všetci "usilovní" slováci, ktorí si  svoj pracovný čas krátia čítaním a zdieľaním nezmyselných článkov na facebook.

N nápadov? Majster N? nie..Projekt N

Vytvoriť nové nezávislé médium je naozaj tvrdý oriešok. Projektu N doteraz vyjadrilo podporu takmer 10 000 sledovateľov na facebooku.
Pre Slovensko je to po dlhej dobe niečo nové. Ľudia, ktorí sa vzdali svojich pracovných pozícií, aby mohli robiť to, v čo veria a zachovali si tvár. Títo novinári podstupujú veľké riziko, ale na druhej strane sú dôkazom, že hrdinovia ešte nevymreli. Projekt N v čase vývinu neustále informuje publikum o aktuálnej situácii, ďakuje za podporu a pomoc a otvára dvere všetkým, ktorí chcú Projekt nejakým spôsobom podporiť. Ohlasy verejnosti sú povzbudzujúce. Projekt N môže byť zlomový aj v tom, že na rozdiel od denníka SME, ktorý si autoritu a reputáciu (ktorá je teraz fuč) budoval 20 rokov, ciele Projektu sú jednoznačné od začiatku. Poznáme už prvých členov redakčnej rady, ktorú tvoria zvučné mená ako Šimečka, Bútora, Kaščák a Hunčík. Očakávať môžeme i ďalšie verejne pôsobiace osobnosti (osobne sa teším na názory pána Lasicu a ostatných umelcov). V priebehu novembra sa rozbehne provizórna verzia média a dúfajme, že v januári bude Projekt N fungovať naplno. Myslím, že za médium akým by N-ko malo byť, je samozrejmosťou platiť za obsah i keď viem, koľko frfľania bolo okolo Piana. Karol Sudor už avizoval pripravené rozhovory aj videoreportáže. Je isté, že novinári N-ka makajú naplno a o zaujímavý obsah je postarané.
Možno som snílek ale práve v Projekte N vidím nádej a budúcnosť slovenskej žurnalistiky a verím, že to bude kvalitné médium, ktoré Slovensko tak veľmi potrebuje.