nedeľa 30. decembra 2018

Ďalší koniec.

Mám rada tú iróniu, keď na konci roka vidím, čo všetko som pokašlala počas neho. Ale prečo to tak jasne vidím až na konci a nie v priebehu roka, mi zostáva záhadou (nie úplne, ale je ľahšie tváriť sa, že hej.) Chudák 31. december je pre mňa najnepríjemnejší deň roka a celkove mi je z neho hnusne. Takto som ho onálepkovala už dávno a dnes mi je to trochu ľúto. Nemôže predsa za môj uplynulý rok ani za môj život.

Rok 2018 bol rokom príučiek. Veľmi tvrdých, no napriek tomu nemám pocit sklamania, (ktorý som mala celý rok) ale pocit vďačnosti, (ktorý som väčšinu roka nemala). Hanbím sa, pretože veľa vecí, ktoré boli na mojom zozname lessons learnt z predošlých rokov som zistila, že nezvládam a bola som opätovne preskušaná - či úspešne už tentoraz s takou istotou tvrdiť nebudem. Pár príučiek z 2018 si snáď budem pamätať dlho.

Vzťahy. Jednou z príučiek boli vzťahy. Nič nie je viac ako skutočná prítomnosť človeka. Inými slovami byť s niekým v kontakte viac na sociálnej sieti ako v reálnom živote nevytvorí kvalitný vzťah a je jedno, kto je viac zaneprázdnený, lebo ak je raz prioritou s niekým byť, tak by to malo byť naplno a naozaj, inak to môže ísť celé do prdele hneď. Takisto v živote existuje iba áno a nie. V 2019 žiadne "možno" neberiem. "Možno" zatiaľ nikdy nestálo za to.

source


Pokrytci. V 2018 dominovali ľudia, ktorí hovoria, čo všetko nerobia a čím všetkým nie sú, no v skutočnosti robia a sú pravý opak. Velice simple, ale nejako som na to zabudla. Tiež, som začala počúvať, čo všetko trúbim o sebe do sveta ja a či je to naozaj pravda, alebo si len želám, aby to pravda bola.

Odsudzovanie. Call me Judge Judy. Ok, nikto neodsúdi nikoho tak rýchlo ako ja (shame, shame) a nikto preto ešte nebol tak prekvapený ako ja tohto roku. Až v decembri, keď som bola ja "odsúdená" inými za lož, s ktorou som nemala nič spoločné (a nemala som šancu to vysvetliť), som oľutovala to množstvo ľudí, ktorých som počas rokov bleskurýchle zatriedila s mojím neoblomným úsudkom, pretože som očividne vždy bola vševediaca studnica všetkého a poznala ich príbehy a situácie úplne kompletne a mohla som veselo vynášať súdy (strašný facepalm.)


Pomoc. Pomáhať je super. Rada pomáham. 2018 mi jasne vysvetlil, že pomáhať treba tam, kde si to ľudia pýtajú a nie tam, kde si ako vševedúca studnica všetkého myslím, že zachránim svet. Náhle sa situácia zvrtla a zachrániť som potrebovala ja - životná irónia, ktorá je smiešna len koncom roka.

Držať hubu. Síce som to počúvala celý život, až teraz rozumiem. Vždy som si myslela, že čím viac poviete druhým, tým viac im dávate možnosť, aby vám rozumeli. Logika ne? Ja ti dám informácie o tom ako veci myslím a tak predídem nedorozumeniam, konfliktom, hádkam. Ale nieee. Kto nechce rozumieť, nebude rozumieť a kto chce veľmi ešte aj všetko, čo ste povedali použije proti vám. Proste môže to dopadnúť celé zle. Zásada pre 2019 - mlčať je zlato.

Och, bol to bohatý rok a bohatá ja.

2018 cau a 2019 vitaj.






SLIDE1

About me

Flickr Images

Like us on Facebook

Flickr Images

Facebook

top navigation

Instagram

Vyhľadávať v tomto blogu

Popular Posts