Podobný deň som zažila v pondelok. Od rána som lietala po Bratislave, v hlave odškrtávala zoznam povinností, ale okrem typického pondelkového znechutenia, som sa cítila aj zvláštne prázdna. Potrebovala som akoby malý zázrak alebo pozdravenie od Boha.
Ako som tak bežala podchodom pri Zochovej, všimla som si bezdomovkyňu, ktorá predávala NotaBene. Vonku bolo veľmi chladno - klasické sychravé novembrové počasie. Pokojne, potichu stála a ponúkala časopis okoloidúcim, ktorí rovnako rýchlo ako ja prášili za povinnosťami.
Na tej žene bolo čosi zvláštne. Nie v negatívnom zmysle slova- to nie. Práve naopak. Vyžaroval z nej neuveriteľný pokoj. Možno preto, že v živote už nemá čo stratiť? To je hlúposť, povedala som si.
Pristúpila som k nej a kúpila som si časopis. Široko s na mňa usmiala a ako som bola na odchode, zastavila ma. "Pozývam vás na naše divadelné predstavenie Error,"povedala. Z vrecka vytiahla malý poskladaný papierik a podala mi ho. Poďakovala som sa, rozlúčili sme sa a pokračovala som ďalej v ceste. Za rohom som papierik roložila a to čaro ma dojalo. Tu je spomínaný papierik
Je to najkrajšia pozvánka, akú som kedy dostala. Tak málo, a pritom to úplne zmenilo môj deň. Myslím, že nič viac dodať nemusím, nech si z toho každý vezme niečo pre seba.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára